Život a politika

Nestáva sa na Slovensku tak často, aby sudcovia vyjadrovali svoju nespokojnosť formou protestu. V tzv. porevolučnom období sa nám odohrala vážnejšia nespokojnosť poniektorých sudcov so stavom slovenskej justície v roku 2009, počas pôsobenia Š. Harabína, ako predsedu Najvyššieho súdu a jeho predĺženej ruky, ministerky spravodlivosti V. Petríkovej (nominantka ĽS-HZDS). Dôvod, pre ktorý vznikla nespokojnosť 105 sudcov, bol spôsob presadzovania si svojej moci zo strany Š. Harabína a jeho zneužívanie disciplinárnych konaní, voči svojim oponentom. Týchto 105 sudcov ( v tom čase z celkového počtu cca 1200 sudcov) podpísalo vyhlásenie tzv.  Päť viet v tomto znení:

„Snahu kompetentných orgánov postihovať sudcov za verejne vyslovené názory na pomery v justícii považujeme za ďalší zo signálov, ktorý ohrozuje slobodnú diskusiu o stave slovenského súdnictva. V takomto prostredí sa nám pracuje zle a preukázateľne rastúca nedôvera sudcov voči justícii nás úprimne mrzí. O príčinách tohto stavu je potrebné slobodne diskutovať a atmosféra strachu, v ktorej sudca nemôže vysloviť hoc aj kontroverzný a provokujúci názor, je odrazom neslobody ducha. Mať slobodného ducha je nielen právom, ale aj povinnosťou sudcu. Mať slobodného sudcu je právom občana.“

Protest sudcov nemohol ignorovať ani vtedajší premiér. Robert Fico sa vyjadril, že plne rešpektuje oddelenie štátnej moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc. „Ja nemám žiadny dôvod komentovať to, čo sa deje medzi sudcami. Je to ich vnútorná vec, musia si to jednoducho vyriešiť sami.“ Povedal ten, čo dal Harabinovi sprivatizovať tretiu moc v štáte…

Aktuálne protesty sudcov, ktoré sa organizujú vo viacerých mestách Slovenska vznikli, ako reakcia na avizovanú reformu justície ministerkou spravodlivosti M. Kolíkovou prostredníctvom tzv. súdnej mapy Slovenska. V podstate sa jedná o optimalizáciu okresných a krajských súdov, čo má viesť k tomu, aby rozhodovanie súdov bolo v konečnom dôsledku rýchlejšie a efektívnejšie. Zároveň ak vzniknú väčšie súdne obvody, mali by sa popretŕhať aj rôzne väzby na sudcov. Protestujúcim sudcom a zamestnancom súdov sa pochopiteľne takéto zmeny nepáčia a často argumentujú tým, že súdna mapa nič nevyrieši a efektivitu súdov treba zabezpečiť modernizáciou technologických zariadení na súdoch, zlúčením súdov sa zhorší dostupnosť súdov pre občanov, dokonca, že za súdnou mapou stojí biznis so súdnymi budovami….

Je to však v skutočnosti tak, ako celú reformu súdnictva vykresľujú protestujúci sudcovia, alebo sa len snažia zubami – nechtami chrániť roky dobre zabehnutý systém, ktorý všetkým vyhovoval, až na jednu výnimku.

Tou výnimkou je občan veriaci v spravodlivosť!

Udalosti, ktorými sme svedkami od nástupu súčasnej vlády nám ukazujú, ako veľmi prepojený a prehnitý je celý systém a napriek snahe o zmenu sú chápadlá chobotnice ešte veľmi silné.

Argument sudcov o tom, že reformou súdnictva prostredníctvom súdnej mapy sa zhorší dostupnosť súdov pre občanov, nie je ničím iným, ako vedomým manipulovaním a zneužívaním verejnej mienky neskúseného občana. Kto mal vo svojom živote možnosť zažiť spravodlivosť na „slovenský spôsob“, vie veľmi dobre ako to v skutočnosti funguje a určite mu nebude robiť žiaden problém precestovať niekoľko kilometrov naviac, ak bude mať záruku spravodlivého procesu.

Takže tak, ako argumentovali sudcovia v roku 2009 prostredníctvom vyhlásenia Päť viet, že: „mať slobodného sudcu je právom každého občana„, dovolím si pripomenúť všetkým váženým sudcom, že: každý občan má právo na spravodlivý proces!